Jdi na obsah Jdi na menu
 


Poznámky a pozvánky

Příspěvky

Tak to si vyprosím

30. 7. 2015

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Stačí, aby ste vyzerali akosi „inak“, prípadne sa vo verejnom priestore angažovali vo veciach, ktoré nie sú po chuti „pospolitému“ ľudu – a hneď ste terčom anonymnej vulgárností najhrubšieho zrna. Takých, kde žiadne zo slov nie je publikovateľné ani v „hospodských“ novinách IV. cenovej skupiny. Ťažko povedať, či pribúda autorov podobných výrokov (a myslenia), alebo či majú iba viac odvahy sa „prezentovať“. Pravdepodobne jedno aj druhé. Ale to na tom nie je to najhoršie. Oveľa horšie je, že sme si na nadávky a osobné útoky v internetových debatách i inde tak zvykli, že ich už zabúdame vnímať ako nebezpečné a jedovaté. A takmer nikomu už nenapadne si také správanie takzvane „vyprosiť“. Aspoň v duchu, či medzi svojimi si vždy povedzme: tak toto už je za čiarou! Keď pre iné nie, tak aby sme nezabudli, že osobné invektívy nie sú a nikdy nebudú súčasťou konštruktívnej kritickej diskusie. A že ich autori si nezaslúžia nič iné ako opovrhnutie a červenú kartu.  

 

Nie sú tri ako tri

30. 6. 2015

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

„Za výtržnosti v MHD hrozí 35-ročnej Petre a 28-ročnému Petrovi trest odňatia slobody až na tri roky,“ hlása správa v Bratislavských novinách. Petra a Peter podľa polície „nastúpili do autobusu a následne na to sa začali neslušne správať, hlučne a vulgárne sa medzi sebou hádať.“ A za túto nehoráznosť im hrozí podľa trestného zákona sadzba až troch rokov natvrdo. No nie je to spravodlivé? Niekto sa správa na verejnosti neprístojne, je dokonca možné, že patrí k sociálnej vrstve neprispôsobivých? Zaslúži si teda patričný trest. Tri roky. To číslo mi bliká v hlave už pekných pár mesiacov: od čias, keď som si v novinách prečítala obdobný titulok – len s tým rozdielom, že išlo iba o – aspoň podľa rozsudku našej „Pani Justície“ – malú privátnu hlúposť. O zneužívanie 12-ročného dievčaťa. Kňaz z Nevidzian za to „nafasoval“ trojročnú podmienku. Podmienku! Slovensko jednoducho miluje „kresťanské hodnoty“.    

 

Hlasy zo stratégie

30. 3. 2015

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Februárové referendum okrem iných zaujímavostí vyplavil na povrch aj jednu dobrú a jednu zlú ľudskoprávnu správu. Tá dobrá je, že geniálna stratégia „mlčanlivej kampane“ LGBTI organizácií prinútil médiá hľadať odborné názory tejto strany kauzy medzi ľudskoprávnymi odborníčkami a odborníkmi. A že ich je naozaj dostatok a že sú argumentačne i komunikačne výborne vybavení/é, o tom svedčili predreferendové diskusie s (ale nielen) právničkou Jankou Debrecéniovou, sociologičkami Jarmilou Filadelfiovou, Silviou Porubänovou, Dagmar Hornou či politológom Kálmánom Petőczom. Tá zlá správa je, že sa zrejme nikto z nich nechystá vstúpiť do „veľkej“ politiky, kde by ich znalosti a ľudskoprávne videnie problémov Slovenska mohli významne otočiť čudesné nazeranie na problémy všetkých, nielen „kontroverzne“ vnímaných menšín. Ešteže je ich hlas počuť aspoň z nedávno prijatej stratégie ľudských práv.   

 

Petície po novom

28. 2. 2015

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Tak len aby sme nezabudli. K hlavným vymoženostiam demokracie rozhodne patrí možnosť hľadania zákonnej podpory pre vlastné „zlepšováky“ nepodarkov z dielní štátnej moci a verejnej správy na všetkých úrovniach. Petícia je jednou z takýchto ciest. A hoci pre petície neplatia žiadne množstevné zľavy, ich výskyt na Slovensku je stále hojný. Ak sa podľa zatiaľ ešte aktuálneho zákona o petičnom práve museli prácne zbierať osobne podpísané petičné hárky, od septembra 2015 budú akceptované už aj podpisy v elektronickej podobe. Navyše, orgány verejnej moci sa už nebudú môcť spoľahnúť na petície, odsunuté „do stratena“. Naopak, výsledky vybavenia petície sa budú musieť objaviť na príslušných weboch. Podľa Úradu vlády SR "novela obsahuje výrazné prvky podporujúce dialóg medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci". Tak už len ten dialóg viesť v prospech všetkých petíciami dotknutých ľudí, nie iba v prospech tých „rovnejších“.

 

Za násilie zodpovedá násilník

30. 1. 2015

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Bola by škoda, keby sa kdesi vo virtuálnej realite stratili slová spisovateľky Uršuly Kovalyk, ktorými reagovala na niektoré komentáre zaznievajúce bezprostredne po šialenom útoku na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo: „Niektorí ľudia reagujú na násilie spáchané v redakcii rovnako ako na násilie páchané na ženách a domáce násilie. ´Provokovali, koledovali si o to, preháňali.´ Presne tieto slová najčastejšie počuť práve od ľudí, ktorí by mali obetiam násilia pomáhať, respektíve násilie zastaviť. Kedy už konečne pochopíme, že za násilie je zodpovedná osoba, ktorá ho pácha. Iba násilník či násilníčka určuje, čo je podľa neho/nej provokácia.“ Slová, ktoré by sme mali tesať do kameňa a ten kameň osadiť minimálne v každom priestore, v ktorom pracujú ľudia s poslaním pomáhať, chrániť, vzdelávať, tvoriť zákony, stáť na strane obetí. Zľahčovať násilie obviňovaním obetí z provokovania je len inou cestou ako násilie ďalej provokovať.

 

Človeče, nehnevaj sa!?

8. 12. 2014

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Aj vy ste si to všimli? Na Slovensku sú neustále do jedného vreca hádzané pirane s ich obeťami. Keďže všetci vyzerajú ako ryby, je všetko v poriadku, veď plávajú v jednom rybníku. Ako keď niekde prebieha diskusia – dajme tomu o ľudských právach – a dotknutí už nemajú silu odolávať vlastnému sociálnemu linču (väčšinou zo strany väčšiny) a prejavia pocity rozčarovania a hnevu, ihneď sa pred nimi vztýči ukazovák. „Nevieš diskutovať! Si príliš precitlivená!“ Múdre hlavy, ktoré tento druh argumentácie – zameranej na osoby, nie na fakty – používajú, by si mohli aspoň v kútiku svojej „demokratickej“ duše priznať: „Keď jedny druhým preukázateľne ubližujú (a napríklad ústavný paškvil vo vzťahu k vybraným typom rodín je zrejmá nespravodlivosť), nemôžeme sa tváriť, že sme všetci na jednej diskusnej lodi. Lebo nie sme.“ Ak jedna skupina presadila svoje osobné presvedčenie na úkor druhej, diskusia sa – momentálne – skončila. Je čas aspoň virtuálne a slovne vypustiť paru.  

 

Vychádzka: Bratislava fotogenická

20. 6. 2013

| Komentářů: 0

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Nostalgické obrázky starého Prešporka i dnešnej Bratislavy očami a srdcom fotografky a sprievodkyne Hany Fábry. Vychádzka za peknými výhľadmi v meste a na mesto s drobnými poznámkami historického a/alebo aktivistického charakteru:) 
 

Z blogu obycajnej volicky

5. 3. 2010

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Rano som vstala. Otvorila som okno. Zavial ku mne pach tej novej skladky od Pezinka. Tak som radsej zas zavrela.  Za zvukov pochodovej piesne na radiu Vlast(n)enec som si zacvicila. Neranajkovala som, lebo kto nepracuje, nech neje.

 

UPC - podnikanie po slovensky

29. 12. 2009

| Komentářů: 0

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

1. Pred iks rokmi som si zapojila UPC TV. 2. O nejaky rok neskor aj Chello - internet. Potom aj pevnu linku - trojprodukt Triple Play (tusim). Vzdy som sla o par stovak mesacne vyssie. A vzdy mi UPC velmi promtne vysla v ustrety, priviezla, zapojila, zazmluvnila po kazdy raz na dalsie dva roky... a rada inkasovala. Ok, bolo zaco. Ovsem...

 

Džezáky zostarli alebo som ja omladla

26. 10. 2009

| Komentářů: 0

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Tento vikend sa v Bratislave vyblaznila jazzova verejnost v BA uz 35. raz. A ja som po niekolkorocnej prestavke zavitala kvoli saxikárke Candy Dulfer tiez. Vyskakala som sa, vykricala si hlasivky... a v istej chvili som citila pohlady okolojazzujucich, ze sa asi spravam nejak nemiestne, neviem... Neprijemny pocit, ze ja som na jazzovo-funky velmi energetickom koncerte nejaka mimo medzi tymi vsetkymi decentne sediacimi ludmi, tvariacimi sa ako vo filharmonii, skoncil az ku koncu koncertu, kedy si uz aj asi 50 dalsich ludi vsimlo, ze nepocuvaju intelektualny free jazz v Redute. Takto si jazzaky nepamatam. Pamatam si ich atmosferu nie nepodobnu tej krasnej na Pohode. Pohoda zjavne omladzuje:). A nielen ta trencianska...

 

Vdaka, mily fastum: zdrava chrbtica - uspechu polovica:)

22. 4. 2009

| Komentářů: 0

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Tak toto je neplatena reklama:). Cira vdacnost. Riesim od roku 1989 (fakt dobry rok:)) problemy s platnickami. Opakuju sa.  Pojedam nejake lieky, ked treba, nie som obezna, vcelku velmi slusne sa stravujem, milujem pohyb... takze ziadne vycitky ohladom zivotospravy, ktora je nekompatibilna s dobrym fungovanim chrbtice, nemam. Pred dvoma tyzdnami ma to zas draplo. Nie a nie sa vystriet, ano a ano bolesti v chrbte, ano a ano obmedzeny pohyb (a ja teda nic obmedzene moc nemusim...!). Vsakovake lektvary na V nezabrali, fastak zabral... teda vlastne - zabera. Mat zdravu chrbticu povazujem za hrooozne dolezite... no coment co sa potiliky tyka!

 

20. apríla je Macka

20. 4. 2009

| Komentářů: 0

| Rubrika: Poznámky a pozvánky

Moj skvely kamarat Marcelko ma dnes meniny. Musim mu napisat. Este ze su na svete kalendare, ktore si pamataju za nas:). A vidite? Ze napisat...! Myslela som tym sms. Nie aby clovek zavolal. Doba je technicka, vymozenosti techniky mozem, ale zas no ved teda ale predsa len... :)